história c7
Bitka o Francúzsko
Bitka o Francúzsko (10. máj - 22. jún 1940) začala útokom nemeckých vojsk na Holandsko, Belgicko, Luxembursko (Fall Gelb) a Francúzsko (Fall Rot) a skončila kapituláciou Francúzska (ostatné štáty boli rozdrvené či kapitulovali už skôr).
Plán útoku
Potom ako nemecká Tretia ríša obsadila Poľsko, presunula svoju pozornosť na Západ. Bol vypracovaný plán operácie Fall Gelb, ktorý mal za úlohu obsadiť štáty Beneluxu a samotné Francúzsko. Neutrálne krajiny boli začlenené medzi ciele útoku hlavne za účelom vyhnutia sa silne opevnenej Maginotovej línie. Boli pripravené dve hlavné invázne zoskupenia. Prvé malo napadnúť vlastné jadrá Belgicka a Holandska. Predpokladalo sa, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo v snahe pomôcť vysunú svoje elitné jednotky z ich silných obranných postavení hlboko na území týchto štátov a tým umožní splniť úlohu oveľa dôležitejšej druhej inváznej skupine, ktorá mala rýchlo prejsť Ardenami (ktoré spojenecké velenie považovalo za ťažko priestupné pre modernú obrnenú techniku), a prudkým výpadom na severozápad k Lamanšskému prielivu odrezať jadro spojeneckých armád. Po ich zničení už mala byť likvidácia Francúzska relatívne jednoduchou záležitosťou.
Prvá fáza
Operácia začala 10. mája 1940: Nemecké vojská rýchlo obsadili Luxembursko a nemeckí parašutisti zoskočili pri Rotterdame v tzv. Pevnosti Holandsko. V ten istý deň 10. mája dobyli nemeckí parašutisti belgickú pevnosť Eben Emael neďaleko mesta Lutych, ktoré bolo dobyté o tri dni neskôr. 14. mája kapitulovala posádka v Rotterdame a o deň neskôr kapitulovalo celé Holandsko, čím sa Nemecku otvorila cesta do Francúzska.
Belgické hlavné mesto Brusel bolo obsadené 17. mája, avšak belgická armáda aj naďalej pokračovala v odpore, a spoločne s francúzskou a britskou armádou ustúpili za rieku Sommu, kam sa Nemci dostali až 20. mája. V ten istý deň se dostal Wehrmacht k pobrežiu kanála La Manche. O štyri dni prelomila nemecká tanková skupina generála von Kleista k rieke Šelde, ale Hitler jej nariadil zastaviť postup na prístav Dunkerqe, kde sa nachádzalo asi 350 000 britských a francúzskych vojakov, čím umožnil evakuáciu veľkej časti vojska, ktoré bolo prepravené do Anglicka. Po znovuvyzbrojení mohli byť vojaci opäť nasadení do bojov.
Evakuácia z Dunkerque27. mája začala spojenecká operácia Dynamo, ktorá mala za cieľ evakuovať z obležaného Dunkerque čo najviac vojakov do Británie . Potom ako Francúzi a Briti oznámili predstaviteľom Belgicka, že budú opúšťať Dunkerqe, vyhlásil belgický kráľ Leopold III. kapituláciu belgických vojsk. Až potom, čo 4. júna skončila evakuácia z Dunkerqu, bol prístav obsadený Nemcami. V meste však zostalo 40 000 francúzskych a britských vojakov, ktorí do poslednej chvíle držali obrannú líniu a umožnili svojim spolubojovníkom uniknúť z obkľúčenia – všetci obrancovia boli zajatí Nemcami.
Útok na Francúzsko
9. júna začal hlavný nemecký nápor na Maginotovu líniu. O deň neskôr vyhlásilo Taliansko v čele s Benitom Mussolinim vojnu rozkladajúcemu sa Francúzsku a Spojenom kráľovstve. Talianska armáda ale nebola na vojnu pripravená, a preto vôbec nevstúpila na francúzske územie, s výnimkou Korziky. 12. júna začali francúzski vojaci so všeobecným ústupom. Paríž bol vyhlásený za otvorené mesto a vojská Wehrmachtu do neho vstúpili o dva dni neskôr. Francúzi sa vzdali dobrovoľne hlavného mesta, aby uchránili kultúrne pamiatky mesta pred vojnovými útrapami a všeobecným zničením.
Kapitulácia
15. júna sa podaril nemeckým vojskám prielom Maginotovej línie, ktorá bola z veľkej časti dobytá nasledujúci deň. Nemecká armáda prekročila horný tok Rýnu, a francúzska vláda na čele s Paulom Reynaudom odstúpila. Nastúpila nová vláda, ktorú zostavil maršál Phillipe Pétain, ktorý okamžite požiadal nemeckých predstaviteľov o mier. Zvyšky francúzskych vojsk na Maginotovej línii a v Lotrinsku sa zúfalo bránili, ale boli obkľúčené tankovou armádou generála Guderiana. Keď sa pokúsili o protiútok boli takmer okamžite obkľúčení. Ďalej sa nemecké vojská dostali až do Lyonu a odtiaľto do Álp. Nemecké velenie pristúpilo na požiadavky a 22. júna podpísalo v Compiégne s francúzskymi zástupcami kapituláciu Francúzska. Kapitulácia bola podpísaná na rovnakom mieste, kde museli predstavitelia Nemecka podpísať kapituláciu po prehranej Prvej svetovej vojne.
Rozdelenie
Francúzsko bolo rozdelené na dve časti. Sever krajiny bol okupovaný Nemcami. Na juhu krajiny vznikla francúzska vláda, ktorá sídlila vo Vichy, a na jej čele stál maršál Pétain. Táto vláda bola formálne slobodná, kolaborovala však s Nemcami, a po nejakom čase sa dostala pod absolútnu moc Tretej ríše. 24. júna bolo v Ríme podpísané prímerie medzi Talianskom a Francúzskom a na ďalší deň nastal pokoj zbraní. 1. júla obsadil Wehrmacht Normanské ostrovy v kanále La Manche. Bolo to jediné britské územie, ktoré bolo za druhej svetovej vojny dobyté a okupované Nemeckom.
Bitka o MidwayBitka o Midway bola námorná bitka na tichomorskom bojisku druhej svetovej vojny. Trvala od 4. júna do 7. júna 1942. Začala sa iba mesiac po bitke v Koralovm mori a pol roka po japonskom útoku na Pearl Harbour, ktorý zavliekol USA do vojny. Počas bitky Námorníctvo Spojených štátov porazilo zväz japonských lietadlových lodí útočiaci na atol Midway (nachádza sa severozápadne od Havajských ostrovov). Likvidáciou týchto lodí, ktoré tvorili úderný hrot japonského námorníctva, dovolilo Američanom hneď od začiatku bojov prevziať strategickú iniciatívu a spolu s bitkou o Guadalcanal, predstavovala bod obratu vo vojne v Pacifiku.
Predohra bitky Od začiatku roku 1942 stupňovali jednotky japonskej cisárskej armády bojovú aktivitu v celej východnej časti Tichého oceánu. Bojovalo sa v Barme, na Filipínach, v Číne aj v džungli na Novej Guinei.
Presne v tom istom období, ako sa Amerika spamätávala z nečakaného útoku na Pearl Harbour a mobilizovala svoje sily na odvetu proti Japoncom, sa americkej rozviedke podaril nevídaný úspech - vďaka šťastnej náhode, inak sa totiž nález šifrovacích tabuliek japonského námorníctva nedá nazvať, mohli Američania odpočúvať a dešifrovať komunikáciu Japonského císarského námorníctva, letectva a ministerstva zahraničných vecí.
Japonský plán
Ostrov Midway bol do leta 1942 iba nepodstatný atol v západnej časti Havajského súostrovia, 1000 míľ vzdialený od Pearl Harbouru. Nebyť toho, že sa na týchto 2 malých ostrovoch s rozlohou dohromady okolo 5 km² nachádza americká letecká základňa, boli by doteraz celkom určite neznáme. Už na jar odhalila americká rozviedka, že očakávaný útok japonských lietadlových lodí bude namierený práve proti tejto leteckej základni. Japonci v tej dobe posilnení víťazstvom v Koralovom mori, pripravovali na čele s admirálom Jamamotom premyslenú akciu, ako zlomiť silu Amerického námorníctva v Tichom oceáne. Najprv pripravili fingované vylodenie na Aluetských ostrovoch, aby odlákali pozornosť Američanov. Zatiaľ čo sa mali Američania venovať Aluetám, japonské jednotky by prevalcovali chabú obranu letiska a zmocnili sa ho. Tým by získali významný strategický bod, ktorý by bol tŕňom v oku akýchkoľvek amerických protiútokov proti inak nie veľmi dobre chránenej oblasti na východ od japonských ostrovov. Američania by museli vyslať lietadlové lode, na ktoré by ale čakali Japonci v predom pripravenej pasci tvorenej svojimi vlastnými lietadlovými loďami a ponorkovým predvojom.
Americký plán
Na smolu japonského velenia, Američania mali v rukách plány akcií ešte pred začiatkom operácie a tak podnikli protiopatrenia. Najprv prenikli skupinou ôsmich krížnikov, štrnástich torpédoborcov a troch veľkých lietadlových lodí Enterprise, Hornet a Yorktown z Pearl Harbouru, ešte pretým ako tam priplávali japonské ponorky, ktoré mali tvoriť predvoj a prieskum japonskej flotily, keďže Japonci v tej dobe nemali radar. Zaujímavosťou je, že lietadlová loď Yorktown bola počas bitky v Koralovom mori ťažko poškodená a zachrániť sa ju podarilo iba zázrakom. O to prekvapivejšie bolo, že oprava ktorá mala trvať takmer tri mesiace sa 1400 robotníkom podarila v Pearl Harboure za 48 hodín (dokončenie opráv prebiehalo aj počas plavby do priestoru Midway).
Boje
4. júna 1942, len deň po tom, čo nemecké vojská dobyli po trojmesačných urputných bojoch Sevastopoľ, v období keď vojská Osi vyhrávali bitku za bitkou, objavili sa štyri japonské lietadlové lode - Akagi, Sórjú, Kaga a Hiryu spolu s ďalšími menšími plavidlami pod velením admirála Naguma 400 km od Midwayu. Nagumo však nevedel, že americká flotila ich už očakávala 320 km severovýchodne od Midwayských ostrovov. Japonci zatiaľ vyslali 72 bombardérov pod ochranou 36 stíhačov, aby zrovnali zo zemou Midwayské letisko. Letisko bolo bránené 26 stíhačmi prevažne zastaralého typu, ktoré boli počas tvrdého boja nakoniec všetky postupne zostrelené. Po nálete ale letisko zostalo v bojaschopnom stave. Kým sa japonské lietadlá vrátili na svoje materské lode, bola už Američanom známa aj pozícia japonskej flotily. Americký admirál Spruance sa v tej chvíli spolu s časťou svojich lodí, z toho aj s jednou lietadlovou priblížil bližšie k Japoncom. Počas tohto manévru ho zahliadlo aj japonské prieskumné lietadlo, ktoré o tom hneď podalo aj správu. Ďalšie z japonských prieskumných lietadiel spozorovalo aj zvyšok americkej flotily, ale zlyhala mu vysielačka a tak mohli letci podať správu až po návrate na lietadlovú loď. O 9:30 boli paluby japonských lietadlových lodí plné lietadiel, ktoré sa vrátili z náletu na Midway. Niektoré boli poškodené, v zhone sa dopĺňalo palivo a strelivo. Popri tom prepukol zmätok, pri ktorom vyzbrojili lietadlá najprv bombami a neskôr torpédami, aby mohli zasiahnuť proti lietadlovým lodiam. Väčšina bômb pritom už nebola naspäť uskladnená v pancierových skladoch, ale voľne položená v hangároch. Práve v tom momente o pol desiatej, sa k japonskej flotile priblížilo 117 amerických lietadiel. Tie ale zaútočili veľmi neorganizovane, prvých 15 torpédonosných bombardérov bolo zostrelených. Podobne pochodili aj nasledujúce formácie z ktorých sa vrátilo len 5 bombardovacích strojov. O 10:15 sa zdalo že Japonci predsa len vzlietnu so 102 strojmi proti americkej flotile. Ale v tej chvíli sa vynorilo 55 strmhlavých bombardérov z oblakov priamo nad Japoncami a v priebehu piatich minút zasiahli postupne Akagi, Kagu a Sórjú, ktoré sa neskôr potopili.
Japonci sa pokúsili o odvetu a chvíľu po 11 hodine sa im podarilo poškodiť Yorktown, lietadlovú loď, ktorá prenikla najbližšie k japonskej flotile. O piatej večer toho istého dňa spečatili strmhlavé bombardéry z lode Enterprise život aj poslednej lietadlovej lodi Hiryu. Jej stíhacia ochrana síce odrazila prvú vlnu amerického náletu, ale štyri nasledujúce útoky ju premenili na horiaci vrak. Jej koniec dovŕšili nasledujúci deň japonské torpédoborce. Kapitán Jamaguči sa potopil spolu so svojou loďou, pripútaný ku kapitánskemu mostíku, aby mal istotu, že zahynie spolu s ňou.
Poškodenú lietadlovú loď Yorktown, sa Američania pokúšali dotiahnuť spať do Pearl Harbouru, ale 6. júna ju spolu s torpédoborcom Hamman vypátrala a potopila japonská ponorka. Na palube torpédoborca, ktorému po zásahu torpédom explodovala munícia, zahynulo 81 námorníkov.
Výsledok
5. júna admirál Jamamoto zdesený stratou lietadlových lodí odvolal výsadok na Midway. Strata 4 lietadlových lodí znamenala katastrofu, Japonský priemysel ju už do konca vojny nemohol nahradiť. Tragickou bola aj strata skúsených posádok lietadiel a lodí ako aj približne 300 lietadiel v priebehu jedného jediného dňa.
Japonci výsledok bitky tajili aj pred najbližšími spojencami - Hitler dokonca japoncom zagratuloval k víťazstvu. Japonskí námorníci ktorí prežili túto bitku boli izolovaní v táboroch pre malomocných.
Bitka o Midway zmenila pomer síl v Pacifiku, Japonci museli prejsť z ofenzívy do obrany. Nasledujúce preskakovanie z ostrova na ostrov však ukázalo, že poraziť Japoncov bude tvrdá a krvavá práca. A aj po strate prevahy na mori a vo vzduchu sa Japonci účinne a urputne bránili početne silnejším Američanom ešte nasledujúce 3 roky.
Bitka o Midway bola námorná bitka na tichomorskom bojisku druhej svetovej vojny. Trvala od 4. júna do 7. júna 1942. Začala sa iba mesiac po bitke v Koralovm mori a pol roka po japonskom útoku na Pearl Harbour, ktorý zavliekol USA do vojny. Počas bitky Námorníctvo Spojených štátov porazilo zväz japonských lietadlových lodí útočiaci na atol Midway (nachádza sa severozápadne od Havajských ostrovov). Likvidáciou týchto lodí, ktoré tvorili úderný hrot japonského námorníctva, dovolilo Američanom hneď od začiatku bojov prevziať strategickú iniciatívu a spolu s bitkou o Guadalcanal, predstavovala bod obratu vo vojne v Pacifiku.